Srsť

Srsť

Srsť Nemeckých Obrovských Králikov bola pred a po prvej svetovej vojne krátka. Vtedy sa vyžadovala tesne priliehajúca lesklá srsť, dlhá 3 cm. Bola tvrdá a drsná. Zdá sa, akoby v počiatkoch chovu Nemeckých Obrov bola srsť popri hmotnosti a dĺžke veľmi zanedbávaná. Dnes sa vyžaduje 4- centimetrová kvalitná srsť.

Srsť má prirodzenú úlohu chrániť svojich nositeľov. Veľmi jemná spodná srsť sa stará o vyrovnanie teploty, trochu dlhšie, tvrdšie, ale predsa len elastické štetiny so zhrubnutým sklovitým špicom, ktoré sa v porovnaní so spodnou srsťou vyskytujú v pomere 1: 200, prikrývajú spodnú srsť a chránia ju a zviera pred mokrom, špinou a ľahšími poraneniami. Preto sa pri hodnotení srsti sledujú pozície a množstvo spodnej srsti, rozdelenie vrchných štetín a v neposlednom rade celkový stav srsti.

Bohatosť spodnej srsti je veľmi podstatná. Spodná srsť je vtedy kvalitná, ak ju možno dobre uchopiť. Hustota spodnej srsti sa skúša spravidla tak, že dlaňou viackrát prejdeme proti smeru rast srsti. Pri hustej spodnej srsti sa jednotlivé štetiny len pomaly vracajú do pôvodnej polohy: pritom kožu nie je vôbec vidieť alebo ju vidno len veľmi málo. Ak je spodná srsť chudobná, štetiny nenachádzajú dostatočný odpor a rýchlo sa vracajú do pôvodnej polohy.

Srsť je najhustejšia na chrbte, čo je biologicky podmienené a smerom dole sa hustota zmenšuje. Brucho a vnútorná strana labiek sú chudobné na srsť. Bolo by proti zákonom prírody, ak by niekto chcel dosiahnuť úplnú rovnomernosť rozloženia srsti. Príroda však predsa len poskytuje svojou prirodzenou variabilitou jednotlivých znakov predpoklad, že tento cieľ sa jedného dňa podarí doviesť k dokonalosti.

Od štetín sa požaduje, aby včítane koncov tesne priliehali k telu tak, aby sa srsť javila hladká. Príležitostne sa vyskytujú na prechode od slabín a brucha a na zadných stehnách jednotlivé štetiny, ktoré kvôli svojej dĺžke odstávajú.

Pri výstavnom kuse by malo samozrejmé, že sa srsť nachádza v zodpovedajúcom stave. Srsť by teda nemala byť znečistená a nesmie mať holé miesta.

Keď porovnáme srsť väčšiny sivých Bielych Obrov s králikmi stredných a malých rás zistíme, že táto rasa nepatrí práve k špičkovým, čo sa týka kvality srsti. Mnohokrát je srsť len dlhá, bez dobrej spodnej srsti, s mäkkými štetinami, málo štruktúrovaná a drsná. Aj tu sa vyskytuje povrchné hodnotenie a nedostatok sebakritiky chovateľov: Preto musíme vedieť, že pri zvieratách s veľmi dlhou srsťou, vzniká na základe “našuchoreného“ ochlpenia hlavy klamný dojem, že majú obrovskú silu, ktorú v skutočnosti vôbec nemajú, ale práve ten klamný dojem spôsobuje, že sú veľmi dobre hodnotené a uprednostňované v chove.

Pri bielych Nemeckých Obroch je to so srsťou už oveľa lepšie. Nachádzame tu celý rad zvierat, ktoré majú skutočne príjemnú a zároveň trochu drsnú srsť. Najjednoduchšou cestou pre chovateľov Obrov, ako sa dostať ku kvalitnejšej srsti, je podľa môjho názoru skrátenie jej dĺžky. Na chrbte by srsť skutočne nemala prekročiť dĺžku 4 cm. Pri relatívne krátkej srsti je zreteľne lepší pomer dĺžky vlasu voči jeho hustote, čo zvyšuje stabilitu štetín a tým aj kvalitu srsti. Aj farba je

očividne lepšia a intenzívnejšia. A tak sa medzi týmito zvieratami s kratšou a lepšou srsťou len zriedka vyskytujú také, ktoré majú na chrbte úplne svetlú farbu, ako sa to často stáva pri zvieratách s veľmi dlhou srsťou. Aj pri Nemeckých králikoch nezriedka sa vyskytujúca plsť na labkách, je často nepriamym dôkazom celkovo príliš dlhej a príliš jemnej srsti celého zvieraťa.

V každom prípade platí: pri Nemeckých Obroch sa dobré srsť vyznačuje tým, že keď prejdeme rukou proti smeru rastu srsti na chrbte, tá sa pomaly a elastický vráti do pôvodnej polohy. Pri tejto činnosti by nemalo byť vidno kožu. Ale ktorá srsť pri sivých králikoch je takto štruktúrovaná?

Je všeobecne známe, že samice majú spravidla oveľa lepšiu srsť ako samce. Chovatelia, ktorí nesprávne pochopili problém laloku, však často vystavujú len veľmi mladé samice alebo vôbec žiadne. Iní chovatelia, tí ktorí vystavujú samice, majú spravidla pri srsti jeden bod naviac, ako tí, ktorí sa pri výstavách obmedzujú len na samce.

Ďalší bod, ktorý treba pri kvalite srsti spomenúť je pĺznutie zvierat. Štandard vyžaduje, aby srsť našich králikov bola na výstavách v bezchybnom stave. Nemala by byť v pĺznutí, pretože takáto srsť sa nedá spracovať na kvalitné produkty, na použitie je bezcenné.

Na druhej strane je pĺznutie prirodzený stav, ktorý musí u každého králika prebehnúť minimálne dva- krát ročne a nedá sa u vyhnúť. Pri pozorovaní pĺznutia zisťujeme, že dokonca aj v tom istom rode a pri tých istých podmienkach chovu sú výrazné rozdiely v procese pĺznutia jednotlivých zvierat. Ak tieto nie sú podmienené chovom, musia byť geneticky podložené. Preto by som ako chovateľ radil, že ak si musíme vybrať medzi dvoma rovnako hodnotnými zvieratami, rozhodnime sa vždy pre to, ktoré najrýchlejšie pĺzne.

Chovatelia Nemeckých Obrovských králikov majú ešte stále do činenia s faktorom dlhého vlasu. Dlhý vlas môže pochádzať z angorských krížencov, ale nie je potrebné – hoci je k tomu už blízko – zlepšovať malú srsť krížením s angorákmi. Dlhý vlas môžeme príležitostne spozorovať aj pri divých králikoch. Hoci je faktom pre dlhý vlas (v) recesívny oproti faktoru pre normálny vlas (V), predsa len dĺžka vlasu podlieha polyfaktoriálnej dedičnosti.